fastshare
Papayovci a to čo si asi zaslúžili (2010)
Vypnout statistiky
KATEGORIEPOSLEDNÍ PŘÍSPĚVKYPOSLEDNÍ OZNÁMENÍSTATISTIKY UŽIVATELE
Nick: Anonymous
Příspěvků: 2206
Hodnost: Warman
Varování: 0
---
Právě je 19 dub 2024, 00:38





Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina


Pravidla fóra







Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvek: 1 ] 
 Papayovci a to čo si asi zaslúžili (2010) 
Autor Zpráva
Private 1 st class
Private 1 st class

Registrován: 01 úno 2011, 14:34
Příspěvky: 26
Příspěvek Papayovci a to čo si asi zaslúžili (2010)

Mafia na Slovensku - Dunajská Streda - Des a strach

Záznam z policajnej kamery z miesta cinu - zábery roztrielanych Papajovcov

„Zomreli, zomriem...", to boli jediné slová, ktoré ešte dokázal vysloviť jeden z desiatich mužov, ktorí sa stali terčom najväčšieho masakru v dejinách slovenského zločinu. Išlo o povestný gang pápayovcov z Dunajskej Stredy.
Karty boli rozdané

Večer sa jedenásti členovia gangu stretli uprostred mesta v bare Fontána. Sedeli na poschodí reštaurácie a hrali karty. Nikdy predtým neboli všetci takto pokope a nikdy predtým sa nezišli neozbrojení a bez ochranky. Zrejme mali rokovať s predstaviteľmi inej skupiny a vo svojom hlavnom stane sa cítili absolútne bezpečne. Jeden z nich, Béla Écsi (to meno si zapamätajme, ešte o ňom budeme počuť), sa okolo siedmej hodiny večer zdvihol a povedal, že ho hra už nebaví. Odišiel do blízkeho kasína a to mu zachránilo život.

Ostatní zostali vo Fontáne a pokojne sa bavili ďalej. Okrem šéfa skupiny tridsaťtriročného Tibora Pápaya zvaného Papa Joe v bare sedeli: Pál Ábrahám (29, prezývaný Gíreš), Zoltán (28) a Erik (23) Csehovci, Štefan Csóka (25, Čoki), Zoltán Godány (39, Maži), Tibor Kardos (33, Fényelvü), Róbert Sárközi (32, Kopas), Norbert Varga (24, Bölényi), a Peter Rosa (25). Toho posledného prezývali E.T. alebo Štartér, pretože zvykol mafiánom štartovať autá, keď sa obávali, že im do nich niekto nainštaloval trhavinu.

Mohlo byť asi štvrť na osem večer, keď do Fontány náhle vtrhli traja ozbrojenci.

„K zemi! Toto je policajná akcia!" zreval po slovensky bez výrazného prízvuku jeden z nich. Zvyšní dvaja vybehli na poschodie a bez výstrahy začali páliť z kalašnikovov. Títo muži boli v maskáčoch a svetlých vestách, na hlavách mali čierne kukly. Na prvý pohľad pripomínali policajtov a nikto nemal čas sledovať ich dlhšie.

Obaja vystrieľali do Pápayovho gangu po dva zásobníky v priebehu jednej či dvoch minút. Dokopy 113 výstrelmi popravili Papa Joa s jeho spoločníkmi. Potom zbehli dole a spolu s kumpánom, ktorý zatiaľ držal v šachu osadenstvo prízemia, zmizli v tme. Po ich krvavej návšteve zostalo na podlahe baru deväť mŕtvych mužov a desiaty zomrel o niekoľko hodín neskôr v nemocnici. Ten, čo bol v ich hierarchii najpodradnejší, Štartér, mal najviac odvahy. Nepodriadil sa rozkazu domnelých policajtov a jediný ostal stáť. Zato jeho telo rozstrieľali na nepoznanie. Keď sa šokovaní hostia a personál spamätali, zavolali na políciu.

„...Ani neviem ako sme sa dostali von," povedal pre Moment jeden z hostí, „Viem len to, že sme bežali po Hlavnej ulici, oproti nám už uháňalo policajné auto, potom som začul trúbenie sanitky. Boli to najstrašnejšie chvíle môjho života, moja priateľka sa do rána triasla a zúfalo plakala, nemala odvahu ísť ani k lekárovi..."
Ako to začalo

„Nástražný výbušný systém, ktorý obsahoval kilogramovú nálož TNT, zneškodnili policajti na námestí SNP v Dunajskej Strede..." Toto je typická správička zo začiatku roku 1998 na juhu Slovenska.

Tento príbeh je z celej histórie vyčíňania mafie v 90-tych rokoch na Slovensku najneuveriteľnejší, a predsa kruto pravdivý. Dunajská Streda bola čiernou dierou zločinu, ktorý sa tu na malej ploche koncentroval v nevídanej miere.

Viac ako inde zasahoval do každodenných životov obyvateľov mesta aj okolia. Svoju nadradenosť dalo miestne podsvetie okázalo najavo aj tým, že na pohreb Michala Csémiho v roku 1997 prišla stovka mafiánskych limuzín z celého Slovenska. Po pohrebe prešli mestom so zapnutými klaksónmi. Ľudia sa pod tlakom tohto okázalého teroru báli nahlas aj dýchať, zábavné podniky boli vyľudnené, lebo tam predvádzala svoju neobmedzenú moc miestna mafia. V týchto rokoch prišli o život, či zmizli v meste i okolí desiatky ľudí, väčšina z toho bolo zavraždených.

Svoje si pri tom užil dokonca aj politik Béla Bugár, ktorému pred domom vybuchol granát ako pozdrav od mafie, pretože sa ako poslanec príliš zaujímal o aktivity podsvetia. Nebol jediným terčom...
A odrazu jedného marcového večera roku 1999 začali spontánne oslavy, v baroch sa zadarmo nalievalo šampanské a hostia si s úľavou gratulovali. Víťazstvo v hokeji? Niekto vyhral v lotérii? Vláda zrušila dane? Nie, toto mesto oslavovalo masovú vraždu.

mafiani
Ľahko k moci?

K tomuto neslávnemu koncu Pápayovského gangu viedla krátka, ale drsná cesta. Na jej začiatku bol porevolučný chaos, z ktorého sa ako prví najlepšie zorientovali miestni zápasníci. Skutoční športovci a šampióni, ktorým sa už sa socializmu páčilo, že vzbudzujú svojimi svalmi na verejnosti rešpekt. Teraz už ten rešpekt mohli aj speňažiť.

V úvode tejto knihy sme si už povedali, ako si rozdelili úlohy na ekonomickú a vojenskú zložku. Aj to aké obrovské úspechy im priniesli kontakty s ruskou mafiou a ich návody na rýchle zbohatnutie. Peniaze, rýchle autá a pozornosť žien im imponovali. Zločin sa stal ich životným štýlom.

Navyše v tom ešte stále bol aj prvok akéhosi (hoci falošného) heroizmu, frajerstva, odvážnej výzvy osudu. Film „Krstný otec" bol ich vzorom. Spontánne napodobovali gestá a spôsob vyjadrovania hercov a vôbec si nevšimli tragický odkaz tohto pozoruhodného filmového diela. Videli len to, čo chceli vidieť. Veď sa stali hrdinami novej doby! Zbohatnúť, rýchlo a ľahko, teraz a tu, za každú cenu a nepoznať hranice. To všetko boli lákavé heslá. A oni boli živými príkladmi, ako ich naplniť. Prečo by sa mali rozpakovať? Veď v tej dobe ešte všetky biele kone žili, podnikatelia boli s nimi na jednej lodi, policajti mali dosť svojich starostí a neotravovali.

Bola to „belle epoque" zločinu v jeho romantizujúcej, neskutočnej, pretože dočasnej podobe. Väčšina malých chlapcov v Dunajskej Strede v tej dobe ochotne chodila do posilovní, lebo cez ne videli šancu dostať sa k tým „šťastným" zápasníkom zo Šipošovho gangu.

Milan Šipoš ako generál zločineckého vojska, Tomáš Vida ako šéf ekonomickej divízie gangu. Tak dobre im to klapalo, až kým sa nezjavil pomerne bezvýznamný, ale tiež bezškrupulózny adept na člena gangu. Volal sa Tibor Pápay.


Všeobecné
Délka 61:05
Celkový bitrate 1432kbps
Typ média riff
Obraz
Rozlišení 720x544

Bitrate 1304kbps(vbr)
Kodek DivX v5
Zvuk
Bitrate 128kbps (cbr)
Kanály 2 (stereo)
Kodek MPEG Layer-3
Vzorkovací frekvence 48000
dowload

hellshare

Jen registrovaní uživatelé mohou vidět odkazy v code. Přihlaste se nebo zaregistrujte ZDARMA.


01 úno 2011, 21:32
Profil
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvek: 1 ] 

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina


Nemůžete zakládat nová témata v tomto fóru
Nemůžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete přikládat soubory v tomto fóru








Uložto alternativa Pizza Modena MovieDB.cz filmová databáze